Štvrtok

Zvuk približujúcich sa ťažkých krokov, potom rázne zaklopanie. Joe Midnight odložil hrnček s kávou na zem, potom zdvihol závoru nájomnej stajne a pootvoril vráta. Jednu ruku mal pritom zľahka položenú na pažbe svojho koltu.

„Len pokoj, priateľko, prichádzam s dobrými úmyslami,“ ozval sa veľký muž zvonka. Slnko sa mu opieralo do chrbta, takže Joe nerozoznával črty jeho tváre, no i tak vedel, s kým má tú česť. Len pred niekoľkými dňami pozoroval západne od mestečka z bezpečia nočnej húštiny toho chlapa ako sa z konského chrbta snaží nahnať strach miestnemu kňazovi.

Na návštevu prišiel sám starosta Pragtownu, obávaný George Walker.

Joe nechal Walkera vstúpiť, vrhol rýchly pohľad na ulicu, a potom privrel vráta.

„Som sám,“ riekol Walker. „Prišiel som sa len trochu pozhovárať. Ale priznávam, doviedla ma sem aj zvedavosť. Veď šampióna v boxe človek nevidí každý deň, nemám pravdu?“

V stajni vládlo pološero. Neďaleko dvojice ležal na kôpke slamy muž. Mal na sebe široké staré nohavice a košeľu a bol bosý. Mal čiernu pleť, čiernu ako noc. S rukami skríženými za hlavou mlčky hľadel do stropu, akoby sa tam odohrávalo niečo strašne zaujímavé. Ľahostajne prežúval steblo trávy.

„To je on?“ spýtal sa Walker a pohladil si rukou hustú bradu. „Môžem s ním prehodiť pár slov?“

Joe Midnight si starostu lepšie prezrel. Walker bol chlapina. Mal na sebe oblek s vestou, košeľu a viazanku a klobúk podľa najmódnejšieho strihu, čo silno kontrastovalo s jednoduchým lacným odevom Midnighta. Joe síce tiež vlastnil klobúk, čo kedysi mohol patriť hoci aj britskému lordovi, no bola z neho už len vlastná paródia. Striešku akoby mu dookola ohlodali myši a navrchu aj v bokoch bol prevŕtaný dierami, cez ktoré presvitali pieskové vlasy jeho majiteľa.

Joe Midnight rýchlo pochopil, že fajnové oblečenie len maskuje skutočnosť, že s Walkerom nie sú žarty. Mal to v očiach. Joe stretol mnoho rôznych indivíduí a tento muž patril k tým najnebezpečnejším. Takým, čo sa neštítia úskokov a neférového boja. Vyžarovala z neho ľstivosť a vôľa k moci. Ešte aj kone nepokojne fŕkali, keď sa ocitol v ich blízkosti.

Kňaz Mellow teda nepreháňal, keď im pri ohni rozprával o Walkerových strašných činoch. Budú sa musieť mať na pozore. Je to možno najostrejší súper, s akým sa doteraz stretli. A nie je to len jeho mohutnou telesnou konštitúciou.

„To by ste mohli,“ prehodil ledabolo Joe, „Keby mohol aj on. Tuto Bubba – tak sa volá, Bubba Smith, je totiž nemý.“

„Ach, to je mi ľúto!“ zvolal Walker. „Nuž, v každom prípade, musím priznať isté sklamanie. Predstavoval som si, že bude väčší.“

„Veľkosť nie je všetko,“ odvetil Joe pokojne. „Ako v športe, tak aj v živote.“

„Isteže, isteže... No i tak. A vy budete...?“

„Joe Midnight, jeho patrón.“

„Patrón? Alebo skôr otrokár?“

„Patrón.“

„Nuž, v tom prípade... Rád vás poznávam, pán Midnight, sám som nepredstavil, kde sú moje spôsoby?“

„Ste George Walker, ak môžem hádať,“ odvetil Joe a nepodal Walkerovi nastavenú ruku.

Walker spustil svoju dlaň s veľavravným výrazom. Potom potiahol nosom a zmraštil čelo. „Páchne to tu hnojom. Ako starosta Pragtownu a zároveň majiteľ jediného zábavného podniku v meste by som vám mohol zabezpečiť pohodlnejšie ubytovanie. To iste chápete...“

„To nebude za potreby,“ zastavil ho Joe Midnight. „S Bubbom obaja pochádzame zo skromných pomerov. Sme zvyknutí aj na horšie veci.“

„Vidím, že ste z tvrdého cesta,“ prehodil Walker. „Len aby ste to jedného dňa neoľutovali.“

„To má byť vyhrážka?“ opáčil Joe Midnight a palcom ľavej ruky si prešiel po spodnej pere.

„Neprišiel som vás zastrašovať, božechráň,“ zdvihol ruky starosta v teatrálnom obrannom geste. „Len si pohovoriť. A ozrejmiť vám možné... riziká, pokiaľ sa budete zdržovať v tomto meste s nejakými nekalými úmyslami.“

„Veď by sme sa zastrašiť ani nedali,“ odvetil Joe Midnight. Za celý čas Walkerovi neuhol pohľadom. Dokonca ani nežmurkol. „A riziká sú, žiaľ, v dnešnom svete nevyhnutnou súčasťou života mužov, ktorí to chcú niekam dotiahnuť. Či už majú úmysly také, alebo onaké. Vy o tom zrejme viete svoje.“

Walker sa zazubil. Z očí mu sršali blesky. Dotkol sa prstami okraja svojho klobúka. „Ešte sa uvidíme,“ riekol a odkráčal preč.

Keď ozvena starostových krokov utíchla, Joe Midnight zavrel vráta stajne a chvíľu sa zamyslene prechádzal sem a tam. „Toto nebude len tak,“ riekol napokon a otočil sa k svojmu druhovi.

Bubba Smith mlčky ďalej hľadel Pánubohu do okien.