Sobota (I.)

V deň zápasu na všetko dohliadali Walkerovi muži. Bola tu celá horda, spolu niečo vyše tucta ozbrojencov.

Provizórny ring s troma voľnými povrazmi po každej zo svojich štyroch strán stál uprostred hlavnej ulice, medzi budovou Salloonu a obchodom starého Harkera. Už od rána sa zmrákalo a dul studený severný vietor. Hnal armádu tmavých oblakov rovno na Pragtown. Vzduch bol nasiaknutý elektrinou.

Pre tých obyvateľov Pragtownu, ktorí boli zasvätení do Marshallowho plánu (a ktorí sami prispeli na Bubbov príchod), sa deň neskutočne vliekol. Každá minúta im pripadala ako celá večnosť. Veď dnes malo v zúfalom pokuse padnúť konečné rozhodnutie o tom, či sa ich budúcnosť bude naďalej ťahať v zlovestnom tieni Walkera, alebo sa budú môcť konečne nadýchnuť ako slobodní ľudia.

Za súmraku sa otvorili vráta na nájomnej stajni a von vystúpili dvaja muži. Beloch so smiešnym klobúkom na hlave a dobre stavaný, hoci nie príliš veľký černoch. Nenáhlivo kráčali stredom ulice smerom k ringu. Občania sa im zvedavo prizerali z okien svojich domov a drevených chodníkov.

Keď Joe Midnight a Bubba Smith vkročili do ringu, dav sa začal nedočkavo zlievať k nim. Bývalý starosta Bratt Honor zabezpečil osvetlenie – rad planúcich pochodní na oboch stranách ulice. Prišli aj majiteľ obchodu so zmiešaným tovarom, Samuel Harker, a reverend Marsh Mellow. Všetci traja muži v duchu dúfali, že navonok nevidieť napätie, ktoré nimi lomcuje.

Starosta Walker sa opieral o stĺp verandy Salloonu. Sprevádzala ho osobná stráž. Klara Pechvogelová sedela vedľa v drevenom hojdacom kresle. Deti, ktoré si pred niekoľkými dňami poručila odviesť do svojich komnát, s ňou neboli.

Joe Midnight volal do obecenstva: „Dámy a páni! Dovoľte mi vysloviť nesmierne potešenie, že mám tú česť navštíviť vaše malebné mestečko! Som Joe Midnight, patrón boxerského šampióna Juhu, pýchy New Orleans, rýchlonohého, bleskové údery rozdávajúceho a kosti drviaceho bojovníka, ktorý je tu dnes večer so mnou... Dámi a páni, BUBBA SMITH, ZATLIESKAJME MU!“

Na to vzal svojho zverenca za zápästie a zdvihol mu ruku v hnedej koženej boxerskej rukavici do výšky. Ozval sa potlesk a uznanlivý hvizd.

„Bubba sa v ringu pohybuje ľahko ako motýľ, ale nedajte sa zmýliť, pretože bodá ako včela! Je tu dnes ako hosťujúci zápasník a príjme výzvu od jedného z vás. Nájde sa niekto, kto sa mu odváži postaviť? Muž statočný ako lev, rýchly ako panter a silný ako medveď?“

V publiku si ľudia vymieňali neisté pohľady. Walker pred Salloonom sa tváril ľahostajne.

Odrazu Samuel Harker siahol do svojej čižmy a vytiahol rolku zelených dolároviek. „Sto dolárov pre odvážlivca, ktorý si trúfne na čierneho šampióna!“ Začal mávať peniazmi vo vzduchu.

V dave to ožilo – taká čiastka bola pre obyčajného človeka pekný peniaz. Vtom sa k Harkerovi pridal aj Bratt Honor: „A čo viac, okrem peňazí získate prestíž, chlapi! Kto môže o sebe povedať, že zápasil s profesionálom? To bude historka, akú budete jedného dňa rozprávať svojim vnúčatám! Nevraviac o tom, že by ste ho porazili! Tento večer by sa navždy zapísal do dejín!“

Rozruch chvíľu takto pokračoval, no Marsh Mellow začínal mať vážne obavy, že Walker sa nechytí na hodenú návnadu. Už mu nahnali vodu na mlyn, a starosta stále nič...

Kňaz pozbieral v sebe odhodlanie a nahlas zakričal: „Náš starosta predsa kedysi boxoval, prečo sa nepredvedie on?“

Z davu sa ozvali súhlasné výkriky. Walkerovi muži pozerali na svojho šéfa. Klara Pechvogelová sa na chvíľu prestala v kresle hojdať. Bolo na Walkerovi, čo spraví, aby nevyzeral pred všetkými ako slaboch.

Teraz alebo nikdy, pomyslel si Marsh Mellow.

Tu zaburácal Walkerov hlas: „Poviem vám, ako to bude!“

Pohol sa zo svojho miesta a pomalým, vážnym krokom prešiel dopredu, k schodisku verandy, aby naňho všetci videli. „Je pravdou, že som sa dávnejšie venoval tomuto športu džentlmenov. Áno, dokonca som zožal určité úspechy. Je to však dostatočný dôvod k tomu, aby starosta mesta, osoba úradná, vstúpila do ringu s mužom, o ktorom vlastne vieme čo? Nič! Vôbec nič! Okrem toho, čo je na tých smiešnych plagátoch. Za šampióna sa predsa môže vyhlásiť hocikto.

Ale aby ste si nemysleli, že mám nebodaj strach, samozrejme, budem bojovať. Lenže najprv mi musí dokázať, že je tým, za koho sa vydáva! Takže teraz vyberiem troch svojich mužov, ktorých ak porazí, dostane sa mu cti nastúpiť proti mne. V opačnom prípade môže odtiahnuť tam, odkiaľ prišiel.“

Ten starý lišiak! Hneval sa v duchu Marsh Mellow.

Harkerovi a Honorovi klesla sánka. S takýmto vývojom udalostí nik nerátal.

Joe Midnight zvolal: „Môj boxer bude bojovať s jedným vyzývateľom!“

Walker položil ruku na pažbu svojho koltu a zlostne sa zahľadel na cudzinca v smiešnom klobúku. „Moje mesto, moje pravidlá. To vy ste chceli ísť do rizika. Tak nech sa páči.“

Joe Midnight stuhol. Kútikom oka pozoroval, ako naňho mieria pušky Walkerových mužov. Nemalo zmysel siahať po zbrani. Uvedomoval si, že Bubbu čaká nerovný boj. No nemal na výber.

„Tak teda začnime!“ zvolal Walker s falošným širokým úsmevom. „Ty, ty a ty, ku mne! Zbrane si odložte, nebudete ich potrebovať.“

Trojica vyvolaných kovbojov pribehla k svojmu šéfovi.

Na západnom horizonte ešte dohasínali posledné slnečné lúče, no východ už celkom pohltila tma. Kdesi v diaľke hrmelo. Bubba Smith stál v ringu vo svojom rohu, zatiaľ čo Walker poslal do opačného rohu prvého zo svojich mužov.

Ten chlap prekypoval sebavedomím. Bol to štíhly dlháň so zjazvenou tvárou. Bol jedným z mužov, čo odviedli deti pre Klaru Pechvogelovú. Rozdával do vzduchu cvičné údery a pochechtával sa. Odhodil svoj klobúk do publika ako nejaká hviezda a volal, aby „už konečne začali“, že on „s tým negrom riadne pozametá.“

Bubba si vyzliekol košeľu. Ľudia zahíkali a nejedna žena sa začala červenať. Pod odevom sa ukrývalo telo ako vytesané kameňa. Bolo vidieť každučký sval ešte aj na bruchu.

Keď to uvidel jeho súper, trochu nervózne si oblizol ústa.

Joe Midnight sa spýtal boxerov, či sú pripravení, a keď obaja prikývli, zvolal „BOX!“

A zápas začal.

****

Život bol pre Bubbu Smitha jednoduchá rovnica. Skladal sa z trénovania, jedenia, spánku a príležitostného potešenia v náruči platenej spoločníčky. Bubba bol nemý, nerozprával, a možno aj preto ho nikdy nezaujímali rečičky druhých.

Zaňho vraveli päste.

Keď za zložitých okolností natrafil na Joe Midnighta, vzájomne si pomohli a spriatelili sa. Odvtedy z nich bola nerozlučná dvojica. Bubba bol bitkár, Joe mal obchodného ducha. Spojili svoje talenty a pre oboch to bol výhodný obchod. Joe povedal kedy sa bude zápasiť a s kým, a Bubba zápasil. A vyhrával. Nemienil ten zvyk zmeniť ani tentoraz. Väčšinou však po zápase nasledovalo obdobie oddychu - hoci aj krátke, no predsa mal čas na zotavenie a zahojenie rán.

Preto vedel, že dnes ho čaká najťažšia skúška jeho života.

Boxeri začali krúžiť okolo seba. Zjazvený beloch Bubbu provokoval posmeškami. Držal päste vysoko a v istej chvíli sa pokúsil s predným direktom, no Bubba vratko uskočil. To sa zopakovalo ešte niekoľkokrát. Zjazvený začínal byť podráždený a snažil sa o čoraz väčšie prískoky. Strácal trpezlivosť a čoraz menej dbal na opatrnosť.

Keď sa napokon vrhol vpred s veľkým oblúkovým zadným hákom, Bubba bez váhania uhol, bleskovo priskočil k odkrytému protivníkovi a v momente ho zasiahol zospodu priamo na bradu. Cvaknutie sánok bolo počuť ešte aj v zadných radoch divákov.

Zjazvenému priam odletela hlava. Za ňou odletelo aj telo. Päty sa mu na okamih odlepili od zeme, keď plachtil vzduchom.

Sklátil sa na chrbát ako vrece plné kostí a už nevstal.

To celé netrvalo ani minútu.

Nastalo hrobové ticho.

Vzápätí sa ozval búrlivý potlesk. Tým, že Bubba zhasol svetlá Walkerovmu chlapovi, okamžite sa stal šampiónom nie len na papieri, ale aj v srdciach občanov Pragtownu. Joe Midnight zdvihol svojmu zverencovi ruku vo víťaznom geste.

Jeho ostávajúci dvaja súperi teraz zmätene pozerali raz jeden na druhého a potom na svojho šéfa. Walker len kývol jednému z nich, aby nastúpil na zápas ako ďalší. Pripálil si cigaretu a sledoval, čo sa bude diať.

Padla výzva k boju.

Druhý boxer, poučený neblahým osudom svojho predchodcu, pristupoval k zápasu opatrnejšie. Mal široké plecia a čeľusť buldoga. Keď vstúpil do ringu, pozrel na protivníka a pohŕdavo si odpľul. Nechcel dať najavo strach. Priveľmi sa však k Bubbovi nepribližoval, len si vystreľovanou ľavačkou meral vzdialenosť.

Bubba ho obchádzal raz zľava, potom sprava, tu a tam priskočil a počastoval protivníka jedným či dvoma údermi do odkrytého miesta na tvári, takže tomu pod očami sa mu čoskoro zjavili monokle. Kovboj sa bránil a pokúšal sa kontrovať. Väčšina jeho úderov sa však len neškodne zošmykla po lysej Bubbovej hlave.

V takomto duchu prebehlo celé prvé kolo. Bojovalo sa na tri kolá po tri minúty.

Druhé kolo. Bubba sa začal lepiť súperovi na telo. Rozdával údery na krátku vzdialenosť. Kombinácie hák – zdvihák, zdvihák – hák. Bola v nich prekvapivá sila, takže Walkerov chlap čoskoro krvácal z nosa. Stál však naďalej na nohách. Z úderov, ktoré sám rozdal, trafilo Bubbu len malé množstvo. No aj z černocha už kvapkal pot. Ani v tomto kole sa nerozhodlo o víťazovi. Navrch však mal Bubba. 

V treťom kole beloch zmenil taktiku. Počas oddychovej pauzy totiž prišiel do jeho rohu Walker a znavenému kovbojovi čosi pošeptal do ucha...

Bubba sa najprv sperovi znova dostával na telo. Tentoraz však beloch odpovedal údermi, za ktoré dal váhu celého tela, no čo viac – vyrážal dopredu aj hlavou. Tak sa stalo, že Bubbu pri jednej príležitosti zasiahol čelom do tváre a natrhol mu obočie. Bubbovi sa z neho okamžite začala rinúť krv.

Joe Midnight, ktorý sa zhostil úlohy rozhodcu, volal na bieleho boxera, nech dáva pozor. Podobné úskoky však videl mnohokrát, takže zápas zatiaľ nepovažoval za potrebné zastaviť.

Takto bojovali zúfalci, ktorí prehrávali.

Vtom kovboj vysypal na Bubbu sériu hákov, ktoré síce minuli, avšak bol v tom jeden fígeľ...

Nechcel totiž černochovu hlavu trafiť päsťou – vedel, že na to je príliš pomalý. Jeho lakeť však Bubba nečakal. Dostal to do spánku. Zapotácal sa a pred očami sa mu spravilo čierno. Musel sa oprieť o povrazy, aby nestratil rovnováhu. Ring pofŕkali kvapky jeho potu a krvi.

„Stop, stop!“ volal Joe Midnight, a skočil medzi borcov. „Zakázaný úder!“

„Nech pokračujú!“ zadunel Walkerov hlas. „Počítajte ho, lebo dám zmeniť rozhodcu!“

Joe Midnight chcel čosi povedať, no hlavne pušiek sa opäť obrátili jeho smerom. Zaškrípal zubami a začal rátať Bubbu. Dostal sa po osem, potom Bubba prikývol, že je schopný pokračovať. Išlo sa teda ďalej.

Kovboj čakal, že Bubba bude otrasený, nuž sa pustil bezhlavo ho zasypávať údermi. Nepočítal však s černochovou obrovskou odolnosťou. Navyše, skúsený Bubba sa nechal počítať do ôsmych zámerne. Bol pripravený pokračovať aj skôr, no chcel využiť všetok možný čas na oddych. A na to, aby si zvážil, ako ďalej. Pokiaľ sa boxovalo „špinavo“, mohol počítať s ďalšími škaredými zraneniami. Cez ľavé oko sa mu z obočia valila krv, ale mohol by dopadnúť aj horšie. Boxeri, čo bojovali zákerne, boli nevyspytateľní. Preto musel trochu zariskovať a pustiť sa do otvoreného boja.

Uskakoval pred guľometnou paľbou kovbojových úderov. Potom sám naznačil pravý direkt, vyhol sa súperovej odpovedi, skočil dopredu a vyštartoval sériou hákov na hlavu. Teraz už nedbal veľmi na vlastnú obranu, musel byť agresívny a ukončiť to čo najskôr. Kovboj si pred spŕškou úderov chránil hlavu tak, že si ju celú „zabalil“ do rukavíc. Tým si však odkryl stred tela a obmedzil vlastné zorné pole.

A jednu vec vie každý dobrý boxer: k zemi ťa pošle rana, ktorú nevidíš prichádzať.

Bubba sa poriadne zahnal, otočil na špičke nohy, dal do pohybu rotáciu bokov, a vypálil delovku pod súperove spodné rebro – na miesto, kde sa nachádza svalmi nechránená pečeň.

Plný zásah! Kovboj zastonal a zrútil sa na kolená. Držal si brucho oboma rukami, z rán na tvári mu vytekali červené nitky a prerývane dýchal. Mal pocit, že ho skrz naskrz prebodli kopijou. Do očí sa mu valili slzy. Potom sa prevalil na bok v bolestivých kŕčoch.

Joe Midnight nad ním napočítal do desať a bol koniec.

Ozval sa potlesk raz taký silný ako predtým. Ľudia prevolávali Bubbovi na slávu. Klara Pechvogelová vstala z hojdacieho kresla a s urazeným výrazom zmizla v Salloone.

Zarazenému Walkerovi visel z končeka cigarety popol. Keď sa prvý muž mesta obrátil k svojmu tretiemu boxerovi, uvidel, že chlap pomaly cúva preč.

Ozval sa výstrel a vzápätí všetko stíchlo.

Z Walkerovho koltu sa dymilo.

Jeho tretí, posledný nasadený muž, ležal s guľkou v hrudi uprostred hlavnej ulice. Svetlá pochodní vrhali na jeho mŕtvolu mihotavé tiene. Ľudia zamrzli s otvorenými ústami. Walkerovi muži tiež vyzerali, že im nie je všetko jedno. Opäť raz nastal jeden z okamihov, kedy sa svojho šéfa zároveň báli a zároveň ho nenávideli. Odvahu postaviť sa mu však nemal nik.

„Tak dobre teda,“ zavrčal Walker. „Vyzerá to, že ma obklopujú samí zbabelci a slabosi. Ideme na to, čierny priateľu.“