Malý ohavný bôžik z hajzlovej misy musí zomrieť!
Keď príroda volá...
WC. Dve písmená, hlboký význam. Najsúkromnejší priestor každého príbytku. Jediné miesto, kde môže byť človek naozaj sám sebou. Lenže práve vtedy, keď sa úplne otvárame (v prenesenom aj doslovnom význame), sme zároveň najzraniteľnejší...
Že pred kým? Len preto, že my ich nevidíme, neznamená to, že ONI nevidia NÁS. Lebo oni nás vidia a vidia nás veľmi dobre...
Malí ohavní bôžikovia z hajzlových mís!
A keď ich naseriete (v prenesenom aj doslovnom význame), ľahko sa môže stať, vás ich neviditeľná ruka stiahne dolu misou...
Až do HORÚCICH PEKIEL!!!!
Môžete byť skeptickí, môžete nad tým prevracať oči, ale jedna vec je istá: po dočítaní tejto knihy už nedostatok toaletného papiera nebude na záchode vaša najväčšia starosť...
(fiktívna anotácia s fiktívnou obálkou k fiktívnemu románu)
