Jim Gordon je Max Payne a George Walker skončí na šibenici

(alias reportáž o tom, ako prebieha Markovo Dusné Leto alebo V blázinci je pre každého miesta dosť...)

Tak po prvé: mám novú kérku, a je to ryba. Prečo ryba? Rozpočet nič väčšie nepustil. Za ten peniaz by mi údajne spravili vytúženého čínskeho draka na celý chrbát len v base, ale tam sa mi v týchto teplách nechcelo. I keď sa vlastne hovorí, že je tam chládok. No, radšej zmeníme tému.

***

Písanie a čítanie!

V poslednej dobe som sa namotal na šestákové príbehy z prostredia Divokého Západu, a táto závislosť si rýchlo vypýtala svoju daň. Vznikol totiž nápad na poviedku či novelu o zapadnutom mestečku ovládanom bezcharakterným zabijakom (a jeho bandou), ktorého protihráčom sa stane mladý miestny kňaz, rýchlo zbavený všetkých ilúzií o svojom povolaní, živote, a tak vôbec. Pracovný názov je Šibenica pre Georgea Walkera. Áno, hlavnú postavu inšpiroval TEN George Walker, alias Jirka Procházka. Chlapi s charizmou si proste zaslúžia vlastný príbeh. Alebo šibenicu.

Ešte uvidíme, čo sa z toho vykľuje a nakoľko - a či vôbec - to nabobtná (mám totiž obrovský talent na nedokončovanie začatých vecí). Zatiaľ sú hotové postavy, zápletka, zvrat, potom ešte jeden plus fajnové finále v štýle „férovka traja proti tridsiatim.“

Aby sa nepovedalo, prikladám úryvok z prvej pracovnej verzie:

Jazdec sa vynoril z húštiny a od chrbta sa priblížil k mužovi v čiernej reverende, usadenom pri malom táboráku. 

„Čo robíte o takej neskorej hodine mimo mesto, otče? Dobre viete, že v tejto divočine nemôžem ručiť za vašu bezpečnosť,“ ozval sa ten v sedle posmešným tónom.

„Čítam,“ odsekol kňaz. K prišelcovi sa však neobrátil. „Čudovali by ste sa, Walker, ale niektorí ľudia to stále robia. Prospieva to ľudskej duši. Aj vám by som to odporúčal.“

George Walker obišiel na koni táborák tak, aby videl na kňazovu tvár. Marshall Mellow ju mal bledú a chudú, s unavenými očami. Mladé čelo už nosilo prvé vrásky. Videl zlo, priveľa zla, s ktorým nemohol nič urobiť. Walkera to však netrápilo. Trápiť sa kvôli iným nepatrilo medzi jeho talenty. To skôr čierne kšefty. A zabíjanie.

Zabíjanie predovšetkým.

***

To by sme mali. A teraz niečo úplne iné! Výber fajnových novinových titulkov za posledné týždne:

Slovenský kanibal není ojedinělý, říká forenzní psycholožka

Deti lákajú hnusné hračky

Čo prezrádza odhalené zápästie ženy?

Koniec sveta sa dočasne odkladá

Objavili sa útržky dokumentácie projektu NaziUFO

Už máte svojho psychoterapeuta?

Ešteže máme čo čítať!!

***

Ako veľmi som sa zmýlil v Gothame...

Teda nie v tom meste, ale v rovnomennom seriáli. Chcel som do sveta vykričať: Prečo museli po Flashovi pochovať ďalšie ikony môjho detstva? PREČO?! PREČOOO!!!

Lenže z dlhej chvíle som vydržal pozerať až po 5. epizódu... A to ma donútilo prevrátiť kabát. Začal som sa v Gothame cítiť ako doma a Tučniak Oswald ma jednoducho dostal. Kto by si toho chudáčika nezamiloval? Veru, v každom z nás je kúsok Tučniaka.

(o nejaký čas neskôr...)

Názor po 10. epizóde: Veľmi dobrý seriál s Batmanovskou mytológiou, v ktorom je paradoxne najnudnejšou postavou sám Batman.

(ešte neskôr...)

Dodatok po 17. epizóde: Prask bum bác! Gradujeme ako nálada v Arkamskom ústave pre choromyseľných zločincov po predstavení Othella! Konečne padlo slovo aj o Alfredovej minulosti – nie náhodou ho stvárnil Sean Pertwee, ktorý akoby si sem odskočil z pľacu Dog Soldiers, s tým jeho ostrým britským prízvukom, pevným pohľadom a drsnými historkami z vojenskej služby (Čo urobíš, keď v plecniaku objavíš hada? Odrežeš mu hlavu a zješ ho!).

Vážne, po dlhej dobe seriál, čo ma chytil.

(ešte neskôr-neskôr)

K finále prvej série: Jim Gordon ako gothamský Max Payne, to si rád nechám vytmaviť! No-name kriminálnici kupujú olovo z jeho pištolí, keď ho rozdáva štýlom akimbo v nemocničnej prestrelke sám proti početnej presile.

...a Tučniaka nemožno nemilovať!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Nuž a k záveru konečne príde aj na šuchot netopierích krídel...

Končím dnešný skromný report skromnou zmienkou o tom, že do Pevnosti mi vzali ďalšiu poviedku (práve sa pracuje na jej českom preklade) a momentálne dokončujem kratšiu klasickú fantasy o strašnej, temnej hrôze, čo sa jedného dňa zniesla na nevinných obyvateľov istej vidieckej oblasti... Viem, je to klišé námet ako delo, ale v štyridsiatkach horúčavách – no čo by ste chceli? Krémeše?!

Potom je tu ešte jedna pripravovaná hororová antológia s medzinárodnou účasťou a hviezdnymi menami, a do vzdialenejšieho budúcna sa črtá ďalší, trochu menší ale nemenej ambiciózny supertajný projekt, o ktorom však zatiaľ ani muk.

Keby ste náhodou v lete nemali kam vyraziť, vyriešte to ako ja a kempujte za kompom. Alebo skúste Arkham, veď v blázinci je pre každého dosť miesta.

Hlavne, že je sranda, nehehheheh!

M/E/P

júl 2015

PS: Mimovoľne som si spomenul na vtip, ktorý sme vymysleli s Martinom Cucom Luciakom v tohoročnom post-slavconovskom opojení (myslí sa opojenie rozličného druhu, chápeme sa). Znie takto: Bola to dosť dobrá metalová zombie kapela, až kým sa NEROZPADLA...

Viem, viem, trochu prvoplánové, ale v tom opojení nám to prišlo ohromne zábavné, nuž som sa chcel podeliť. A aj kameňák je lepší než uštipnutie komárom prenášajúcim vírus, čo prebúdza mŕtvych k životu, veď ma hneď nebite, no.

Želám každému nezabudnuteľné, epochálne leto!