Ako sa tvári sadrová panenka Mária? (ranná chvíľka vyhúkanej poézie)

30.03.2016 08:03


Viem toho o svete málo, ale

videl som chlapa s dvoma zubami ťahať trávu z pokrkvanej plechovky

ktorú skrýval medzi pníkmi za rozpadnutou budovou

pričuchol som k táborovým ohňom Lásky & obišiel nejeden

paragraf

v ústach mi ostala chuť rozkvitnutej lúky ktorú

som si priniesol zo zabudnutého židovského cintorína

kam vandali chodia prenasledovať ťarchavé mačky

a tak vôbec

voľačo už som zažil, no stále je toho

žalostne málo

ale aspoň som videl

ako žena miluje ženu

ako zmyselne svetielkuje nesmrteľná mladosť

ako bolí odlúčenie ľudských duší

ako sa tvári sadrová panenka Mária na opustenom

kresťanskom cintoríne

kde sme naprávali vyvalené kríže

toho jarného podvečera plného neistého svetla Luny

a videl som ešte čosi navyše,

ale stále je toho miliónkrát menej

než by som si želal

nuž čo

aspoň viem,

že stále ešte dokážem po svete

chodiť s otvorenými očami

Späť